Stojí za to si plánovať svoje čítanie. Zmysel slova čítanie myslím trochu v zobecnenej forme, proste práca so štúdijným materiálom. Je dobré mať na zreteli dlhodobú i krátkodobú perspektívu. Na počiatku odhadneme množtvo a náročnosť materiálu a vypracujeme časový odhad.
Akonáhle zistíme, že sme plánu nedostáli, ihned si položme otázky: ``Prečo som dnes stihol tak málo? Prečo som tento týžden premrhal toľko času?'' Toto sebapozorovanie je veľmi doležite, človek presne zistí, koľko času venoval veciam, ktoré nepredpokladal.
Jeden z največších problémov pri tvorení plánu je byť realistický. Nájsť rozumný kompromis medzi tým, čo by sme mali prečítať, a tým, čo možme našimi schopnosťami zvládnuť. Obvykle sú tieto dve hodnoty dosť rozličné. Hlavne keď dostanete k prednáške zoznam doporučenej literatúry s desiatkami položiek. Je doležite urobiť správny výber. Lepšie je, keď prednášajúci vec nekomplikuje a viac menej sa drží jednej učebnice. To má síce muchy, ale nespornú výhodu, že možme odhadnuť, čo sa po nás chce. Nič prednášajúcemu nebráni, aby občas zašiel za rámec učebnice, alebo niečo preskočil.
Teda zostaviť si reálny plán. Je síce pekné, keď si človek dá nejaký supercieľ typu prečítať ``formánka'' za tyždeň, a potom robí všetko preto, aby to dosiahol. Veľmi často, a takmer iste v uvedenom príklade, sa dostaví pocit frustrácie. Je teda lepšie rozdeliť si prácu na menšie kúsky. Napríklad ak si dáte za ciel prečítať si len úvodnú kapitolu (z ``formánka''), skor či neskor to zvládnete.